ZVYKY A TRADÍCIE

Vitajte na stránke zvykytradicie2b.wbl.sk v sekcii Zimné zvyky

NA BARBORU - 4.12

V predvečer sviatku chodievali po dedinských domoch "barborky". Boli to ženy a dievčatá zahalené do bielych šiat so šatkou na tvári, aby ich nebolo poznať. Výnimočne boli oblečené za mníšky alebo mali rozpustené vlasy a venček na hlave. V ruke držali košík so sladkosťami alebo metlu, štetku, či husacie krídlo

NA MIKULÁŠA - 4.12

V súvislosti s týmto sviatkom sa prv konali mikulášske trhy. Na nich sa predávalo rozličné pečivo, figúrky a iné drobné hračky, typické práve pre túto dobu. Boli zo sušeného ovocia, nepálenej hliny alebo z kúskov dreva.

NA LUCIU - 13.12

Na Slovensku pretrvalo ľudové prežívanie tohto dňa. Nadovšetko bolo treba odháňať zlé, démonické sily, čo sa ešte viac zmocňovali bieleho dňa. Stoj, čo stoj sa im mali zabraňovať prístupové cesty do príbytkov. Na tento cieľ ľudia využívali čo najväčší buchot a lomozenie

VIANOCE 

Najkrajšie a najhojnejšie zvyky sa udržiavajú od sviatku Vianočného do Nového roka. Prejavujú sa v nich dávne oslavy zimného slnovratu i náboženské sviatky narodenia Ježiša Krista.

ŠTEDRÝ DEŇ - 24.12

Na Štedrý deň 24. decembra sa až do večera udržiaval pôst a čarovaním sa veštilo všetko, čo sa týkalo zdravia, úspechov, budúcej úrody i osobného života. Je predvečerom slávnosti Kristovho narodenia. Cudzia žena nesmela vstúpiť do domu, lebo by to znamenalo nešťa

BOŽIE NARODENIE - 25.12

Je dňom narodenia Krista a tento deň tradične patrí k najväčším vianočným sviatkom. V domácnosti sa vykonávali iba drobné práce, lebo ináč by to znamenalo nešťastie. 

NA ŠTEFANA - 26.12

Na svätého Štefana 26. decembra chodili koledníci vinšovať, za čo dostávali výslužku.

NA SILVESTRA - 31.12

Na Silvestra sa pripravovala takmer rovnaká večera ako na Štedrý deň, len s tým rozdielom, že sa mohlo jesť aj mäso. Aj na stole bol rovnaký obrus, ale aj chlieb. 

NOVÝ ROK - 1.1

Hlavnou novoročnou poverou je nepochybne tá, ktorá pripomína, že tento deň má vplyv na celý začínajúci rok. Preto sa všetci snažili vyhnúť sa sporom, obyčajne si priali navzájom priania a snažili sa byť čo najlepšie naladení.

TRAJA KRÁLI - 6.1

nto deň bol ale hlavne v znamení malých koledníkov, prezlečených za Troch kráľov, obchádzajúich domácnosti, kde koledovali a pritom žehnali domu tým, že posvätenou kriedou napísali na dvere začiatočné písmená troch kráľov a letopočet.

HROMNICE - 2.2

Druhého februára je presne polovica zimy za nami a ľudia verili, že v tento deň sa stretáva magická zimná sila s jarnou

NA BLAŽEJA - 3.2

Na svätého Blažeja sa v chrámoch udeľovalo "svätoblažejské požehnanie", pri ktorom kňaz kládol dve posvätené sviece, zviazané krížom po hrdlo tomu, komu požehnanie udeľoval. Takéto požehnanie malo chrániť pred krčnými chorobami a všeobecne pred zlom.

FAŠIANGY 

Fašiangy sú doba od Troch kráľov do Popolcovej stredy. Najznámejšie a zároveň najveselšie sú posledné dni fašiangu, spojené s radovánkami a hodovaním.

POPOLCOVÁ STREDA